vinclave

Stretol som známeho. Pomerne úspešného. Nevideli sme sa aspon desať rokov. Nasledovali obligátne vety „Ahoj, dlho sme sa nevideli. Ako sa máš?“. To som ale netušil, aká smršť informácií ma zavalí. Rozviedol sa, žena z neho ťahá peniaze, pritom má problémy sám so sebou, deti neposlúchajú, zamestnanci sú nespokojní, auto nefunguje ako má, zdravie tiež nie je ktovie čo. Takto sme posedeli, zo dve hodinky som počúval jeho sťažnosti, poľutoval som ho nahlas aj v duchu a rozišli sme sa.

Čo čert nechcel, ako sme sa pred tým nevideli desať rokov, tak teraz sme sa po týždni stretli opäť. Znova tie isté sťažnosti a ponosy. Keď som naznačil, že aj ja mám nejaké problémy, to nebolo dôležité. Pokračoval v tirádach na to, ako každý z neho iba ťaží, nikto mu nepomôže a nikto ho nemá rád. Už mi to bolo nepríjemné a snažil som sa slušne rozhovor skončiť. Horko-ťažko sa mi to podarilo.

Netrvalo dlho a scenár sa opakoval. Opäť stretnutie, opäť sťažnosti. Tentoraz ma ale prešla všetka trpezlivosť. Opýtal som sa „Nemyslíš si, že aj ty máš na tých problémoch svoj podiel viny? Alebo za všetko môžu iba ti druhí?“. Pozrel prekvapene na mňa a obviňujúcim hlasom povedal „Si rovnaký ako všetci ostatní. Nenávidíš ma a závidíš čo som dosiahol. Vďaka takým závistlivcom ako si ty je na Slovensku situácia taká ako je“. Obrátil sa a urazene odišiel.

Dnes sa koná v Bratislave „dúhový pride“. A to mi pripomenulo práve príbeh s mojím známym. Už týždne prebieha mediálne vymývanie mozkov, aké je to dobré, aké majú ľudia z LGBT (či ako sa sami zovú) problémy, ako ich nikto nemá rád, akí sú utláčaní. Nikdy som sa nepokladal za nejakého extrémneho homofóba, ale nikdy som týchto ľudí ani nejako nepodporoval. Všetko, čo sa deje v spálni druhých považujem za tabu. Dokonca ich dokážem do určitej miery aj pochopiť.

Pokiaľ ale každý, každučký deň mi zo všetkých strán títo ľudia opakujú ako pokazený gramofón, aké majú problémy, ako ich nikto nemá rád, akí sú utláčaní, získavam voči nim silnú averziu. Nie voči tomu, čo robia v spálni, ale voči ich krikľúnstvu, netolerancii (ich názory musí tolerovať každý, ale názory opačné nesmie tolerovať nikto), drzosti, exhibicionizmu, predstave, že okolo nich sa točí celý vesmír, že na nich stojí a padá ľudská civilizácia.

Najhoršie je, že toto je iba začiatok. Pokiaľ sa im podarí uzákoniť registrované partnerstvá, okamžite bude nasledovať ďalší krok, ktorí už avizujú aj teraz. Adopcie detí. Čo bude nasledovať ďalej? Právo zmeniť dieťaťu pohlavie? Že preháňam? V krajine neobmedzených možností to už je realita. Povinnosť mať pomerné zastúpenie v parlamente? V armáde a polícii? Školstve? Ich požiadavky nikdy neskončia!

Preto apelujem najmä na podporovateľov tejto zvrátenosti a na samotných členov LGBT. Prestaňte s týmto šialenstvom! Popudzujete voči sebe aj ľudí, ktorí by inak voči vám nič nemali. Čím viac budete kričať, tým väčší odpor voči vám bude, presne podľa zákona akcie a reakcie. Mnoho ľudí je ochotných vás tolerovať, ale iba málo počúvať. Pretože to, čo hovoríte je nemorálne. Tak ako je neslušné a nemorálne verejne hovoriť aj o mnohých iných veciach. Obzvlášť dnes, keď strácajú podporu štátu aj normálne rodiny.